PES S ČLOVEKOM ŽIJE NA ROZDIEL OD INÝCH ZVIERAT, KTORÉ ŽIJÚ VEDĽA ČLOVEKA
Nie je to však iba z dôvodu ľahkého získania potravy. Pes si z rodiny človeka vytvoril svorku, do ktorej sa aktívne začlenil.
Pôvod psa sa odvodzuje od vlka, z ktorého človek vyšľachtil celý rad psích plemien. Pritom došlo k zásadnému ovplyvneniu genetického programu o čom svedčí dedičnosť znakov, ktoré sú charakteristické pre jedincov jednotlivých plemien a ktorými sa plemená od seba odlišujú. Vlk vie ako má v spolupráci s ostatnými členmi svorky korisť nájsť, priblížiť sa k nej, uštvať ju, chytiť, roztrhať a zožrať. V každej vlčej svorke sú jedince, ktoré sa v určitých činnostiach alebo vzhľadom odlišujú od ostatných členov svorky. Toho si človek všimol a začal v prvopočiatkoch domestifikácie konkrétne schopnosti vlkov, ktoré mu vyhovovali, posilňovať párením jedincov s rovnakými schopnosťami alebo rovnakým vzhľadom. Výsledkom tejto činnosti bolo vytvorenie plemien psov podľa potrieb človeka. U jednotlivých plemien bola časť genetického materiálu vlka potlačená a iná časť zvýraznená. Proces tvorby psích plemien prebieha aj v súčasnosti.
Chrt bol vyšľachtený na prenasledovanie koristi. Nedokáže vystopovať korisť ale dokáže ju chytiť ( dokáže ubehnúť 100 m za 5 sekúnd pričom je schopný dosiahnuť rýchlosť 60 km/h ). Vonkajší vzhľad chrta (štíhla hlava a krk, mohutný hrudník, svalnaté nohy a štíhle telo) je výsledkom stoviek rokov šľachtenia. Ovčiaci obkľučujú stáda podobne ako vlci vysokú zver. Sú to genetické pozostatky prirodzeného správania sa dravcov, ktoré človek využíva pri pasúcich sa stádach hovädzieho dobytka alebo oviec. Buldoci boli pôvodne chovaní ako zápasníci. V priebehu posledných 200 rokov boli šľachtené pre spoločenskú potrebu tak , aby boli pokojné a mierne. Pudlíci boli chovaní ako spoločníci aristokratov.
Príslušníci plemien služobných psov na povel hryzú a v službe môžu byť akémukoľvek votrelcovi veľmi nebezpečné. Je to z toho dôvodu, že boli cvičené k tomu, čo je im prirodzené, k lovu. Skutočne nebezpečný pes je však ten, ktorý útočí rýchlo, ticho a na obeť sa vrhá bez rozpakov a sústredené ako hladný vlk. Štekot služobného psa je prejavom agresie, ale nie je prejavom lovu. Služobný pes štekotom hrozí ale zároveň žiada svorku (psovoda) o pomoc. Štekot psa je teda prejavom agresie a volania šteňaťa o pomoc. Tento štekot patrí iba nám, je jedným z komunikačných prostriedkov medzi psom a človekom. Ku komunikácii medzi sebou psy z dôvodu výborného sluchu štekať nemusia. Výstražné volanie vlka je sotva počuteľné.
Vlčia svorka vymedzuje svoj revír značkovaním močom a výkalmi. Na hranici svojho teritória stavia taktiež stráž, ktorá má odohnať prípadných votrelcov. To isté robia i psy na dvoroch, ktoré sú ich teritóriami. Ľudia, ktorí tieto skryté signály, značky nevnímajú, prichádzajú do blízkosti oplotenia dvora. Psy toto chápu ako ohrozenie ich teritória a štekotom upozorňujú svojho pána, vodcu svorky, ako aj psov v okolí, ktorí taktiež začnú štekať. Zo skúsenosti vedia, že ak budú dlho štekať, hrozba ustúpi. Štekaním si obhajujú svoje teritórium. Ak sa však pes dostane priamo do kontaktu s votrelcom, často nevie, ako sa má zachovať, pokiaľ nie je cvičený.
Mimo štekania je komunikácia medzi psami podobne ako medzi ľuďmi veľmi rozvinutá. Psy vylučujú z pohlavných orgánov a konečníka rôzne látky, feromóny, ktoré obsahujú informácie potrebné pre komunikáciu medzi psami. Sú to informácie o sociálnom postavení, psychickom stave, veku i genetickej príbuznosti, to znamená informácie o tom, kto bol na tomto mieste predtým. Vzájomným očuchávaním týchto oblastí si psy akoby potriasali rukami a hovorili si “Dobrý deň, ako sa máte”? Pachové informácie psy rozširujú po celom svojom revíre. Stĺp alebo zábradlie je teda akoby psou nástenkou, plnou informácií. Intervaly značkovania svedčia o veľkosti sebavedomia psov. Čím viac značiek pes zanechá v priestore, tým je pes silnejší a ostatné psy sa mu skôr vyhnú. Dôležitým zdrojom informácií sú taktiež výkaly psov.
Veľmi dôležitou súčasťou komunikácie je mimika a gestá. Vrtenie chvosta je nielen prejavom radosti ale môže znamenať taktiež vzrušenie psa. Vztýčený chvost a uši znamenajú, že pes je v strehu a plný sebadôvery. Chvost stiahnutý medzi nohami prezrádza nesmelého psa (stiahnutým chvostom si zakrýva konečník a tým zabraňuje unikaniu pachov).
Človek sa podľa psa správa nepochopiteľné. Vidí ho hýbať sa vzpriamene, nevidí chvost ani uši, tak dôležité komunikačné prostriedky medzi psami. Pes sa musí naučiť, že keď človek nad ním stojí, neznamená to vyhrážanie ako je to bežné medzi psami. Aj úsmev človeka s vycerenými zubami neznamená výraz agresivity, o čom sa pes pomocou uvoľnených gest a pokojných zvukov presvedčí.
Človek je psom neustále pozorovaný. Pomocou našich gest, mimiky a zvukov vycíti naše zámery, rozumie pritom iba niektorým naším slovám.
Dôvodom porozumenia medzi psom a človekom je ten fakt, že na život máme veľmi podobné požiadavky. Dotyky sú univerzálnym putom a navodzujú priateľskú atmosféru. Tým, že sa medzi psom a človekom prenášajú pachy, vzniká a udržuje sa spoločný pach, pach svorky. Pohladenie je pre psa najväčšou odmenou.
Dobre vychované psy nás udržujú pri zdraví. Pôsobia na nás ukľudňujúco a navodzujú u nás pocit pohody a uvoľnenia. To sa ešte zvýrazňuje maznaním a hladením, ktoré je pre psa rovnako príjemné ako pre jeho pána. Je všeobecne známe že ľudia s pozitívnym vzťahom ku psom majú menej depresií a pocitov bolesti v chrbtici. Psy, ktorým sa venujeme v prvých týždňoch života, majú k človeku bližší vzťah a sú spoľahlivejšie.
Vzťah medzi človekom a psom je obojstranne veľmi prospešný. Kedysi vlk dobrovoľne prišiel k ľuďom a hľadal pri nich zbytky potravy. Človek mu poskytol prístrešok a stály druh potravy. Pes naopak pomáhal človeku pri love zveri a ťahal náklady.
Pes ale nie je len ťažko pracujúcim, závislým, veľkým dieťaťom. Chce byť s nami podobne ako mi s ním. Obidvaja silne potrebujeme spoločnosť. Pre psa je dôležitejšie byť členom ľudskej svorky ako zaujať postavenie v nej. Toto správanie je pre nás spoločné. Byť sám, znamená byť vyvrheľom. Človek síce nie je pes, ale ako spoločník je pre psa tou druhou najlepšou alternatívou.
