CYKLOTURISTIKA – návšteva Vlkolínca a okolia

1.) Termín akcie “CYKLOTURISTIKA-návšteva Vlkolínca a okolia” ako aj trasy, z ktorých  bude táto akcia pozostávať, sú predmetom dohody. Pri stanovení termínu s počtom dní a trás (cyklistických a peších) je potrebné vychádzať z tejto ponuky:

a.) Príchod do VlkolíncaVLKOLÍNEC a okolie1   – presun z Ružomberka do Vlkolínca,  (dĺžka trasy-9,41 km, trvanie trasy-01h:52m:58s, maximálna výška-866 m, minimálna výška-474 m).

b.) Odchod z VlkolíncaVLKOLÍNEC a okolie7  – presun z Vlkolínca do Ružomberka, (dĺžka trasy-7,05 km, trvanie trasy-00h:39m:52s, maximálna výška-762 m, minimálna výška-474 m).

c.) Cyklistické trasy, z ktorých je možné doskladať celú akciu:

  • VLKOLÍNEC a okolie2 – trasa Vlkolínec-Liptovská Osada-Železnô-Partizánska Ľupča-Bešeňová-Liptovská Teplá-Lúčky-Likavka-Likavský hrad-Čabraď-Krkavá skala-Vlkolínec (dĺžka trasy-100,72 km, trvanie trasy-10h:59m:15s, maximálna výška-1140 m, minimálna výška-471 m),
  • VLKOLÍNEC a okolie3 – trasa Vlkolínec-Pod Sidorovom-Pod Vtáčnikom-Nižné Šiprúnske sedlo-Vojenská zotavovňa Smrekovica-Podsuchá-kúpele Korytnica-Vlkolínec (dĺžka trasy-55,41 km, trvanie trasy-07h:13m:25s, maximálna výška-1461 m, minimálna výška-524 m),
  • VLKOLÍNEC a okolie4 – trasa Vlkolínec-Krkavá Skala-Ružomberok-Likavka-Vlašky-keltské hradisko Havránok-Bobrovník-Liptovský Mikuláš-Svätý Kríž-Liptovské Sliače-Vlkolínec (dĺžka trasy-91,20 km, trvanie trasy-07h:20m:38s, maximálna výška-767 m, minimálna výška-473 m),
  • VLKOLÍNEC a okolie5 – trasa Vlkolínec-Krkavá Skala-Ružomberok-Likavka-Valaská Dubová-Dolný Kubín-Oravský Podzámok-Lúčky-Ružomberok-Vlkolínec (dĺžka trasy-76,64 km, trvanie trasy-06h:23m:43s, maximálna výška-818 m, minimálna výška-472 m),
  • VLKOLÍNEC a okolie6 – trasa Vlkolínec-Liptovská Osada-Donovaly-Harmanec-Liptovská Osada-Vlkolínec (dĺžka trasy-96,32 km, trvanie trasy-19h:15m:47s, maximálna výška-1522 m, minimálna výška-482 m).

d.) Pešie trasy zamerané na spoznávanie blízkeho okolia Vlkolínca:

  • Výstup na Sidorovo po červenej značke spojený s návštevou minizoo na Vlkolínskych Lúkach,
  • Návšteva reštaurácie Gejdák (po ceste výstup na Krkavú Skalu),
  • Výstup na Vlčiu Skalu (nádherné výhľady do okolia a predpokladané duchovné miesto našich slovanských predkov) spojený s návštevou kláštora a kozej farmy,
  • Návšteva lyžiarskeho centra Malinô Brdo.

PRÍKLAD: Klienti sa budú chcieť zúčastniť akcie “CYKLOTURISTIKA-návšteva Vlkolínca a okolia” v trvaní 5 dní (4 noci).  Do prihlasovacieho formulára okrem termínu uvedú aj zloženie akcie takto: Cyklistické trasy: VLKOLÍNEC a okolie1 + VLKOLÍNEC a okolie3 + VLKOLÍNEC a okolie4 + VLKOLÍNEC a okolie6 + VLKOLÍNEC a okolie7. Pešie trasy: Výstup na Sidorovo, Návšteva lyžiarského centra Malinô Brdo.

2.) Výstroj:
– cyklistická výstroj,
– náhradný odev,
– oblečenie do dažďa,
– hygienické potreby.

3.) Výzbroj:
– minimálne jedna náhradná duša,
– lepenie na defekty,
– pumpa na nafukovanie kolies,
– montážne kľúče a náhradné súčiastky.

4.) Logistické zabezpečenie
– ubytovanie – oproti zaplateniu vo Vlkolínci ,
– stravovanie – z vlastných zdrojov. Vo Vlkolínci je možnosť získania teplého jedla v miestnom pohostinstve.

5.) Iný materiál podľa vlastného uváženia.

V prípade záujmu kontaktujte ma na telefónnom čísle 0905429666 alebo e-mailom na misiak56@gmail.com.

ANOTÁCIA

wikipédia

Vlkolínec je podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Je pamiatkovou rezerváciouľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova (1 099 m n. m.).

Osada sa rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov. Okrem Sidorova obec obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu vyvýšeniny Laz a Diel a od juhu Ravný diel. Prístupná je po odbočení z hlavnej cesty spájajúcej Ružomberok a Banskú Bystricu.

Podľa dostupných záznamov sa vznik Vlkolínca, pôvodne osady drevorubačov a uhliarov, predpokladá medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Ako osada patriaca do chotára mesta Ružomberok bol súčasťou hradného panstva Likavského hradu. Tento stav pretrval až do polovice 20. storočia.

V mestskej samospráve zastupovali osadu dvaja volení zástupcovia zvaní starší, neskôr boženíci a senátori.

Po druhej svetovej vojne sa v päťdesiatych rokoch plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka. Dôvodom boli požiadavky obyvateľov na zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok na život, porovnateľných s ostatnými miestnymi časťami mesta. Tento projekt sa však neuskutočnil a tak dodnes môžu návštevníci Vlkolínca obdivovať životom pulzujúci vidiecky organizmus uprostred zachovalej tradičnej zrubovej architektúry.

Vlkolínec je typickou obcou sústredenej svahovitej drevenej osady. Jeho zástavbu dnes tvorí štyridsaťpäť usadlostí, drevených obytných domov a hospodárskych budov postavených v strmom svahu. Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova.

Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách, sú zrubové z čiastočne alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou farbou.

Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory (dýmniky) slúžiace na odvod dymu.

Domy sú dvoj- alebo trojpriestorové. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (stodoly, maštale a chlievy) stoja na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu.

Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, murovaný Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Kostol je jednoloďová neoklasicistická stavba s vežou na hlavnom priečelí.

Vlkolínec je typom svahovitej obce so sústredenou uličnou zástavbou s dlhými dvormi. Svoju jedinečnosť si zachoval vďaka izolovanosti kvôli čomu ho obišiel prudký stavebný rozmach v 19. a 20. storočí. Až do polovice 20. storočia viedli do osady iba poľné cesty a neexistovala tu elektrina.

Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria Veľkej Fatry.

SPONZORI CTK LEŠŤAN

        

                    

Share