OBSAH:
- Povrch krajiny
- Podnebie
- Mikroskopickí zabijaci
- Vnútorné parazity
- Nebezpečné článkonožce
- Jedovaté hady
- Nebezpečné zvieratá
Povrch krajiny
Afganistan je vyložene horskou krajinou s veľmi členitým povrchom. Aj napriek tomu sa dajú v Afganistane nájsť aj vo vysokých horách skryté zelené údolia, v ktorých sa nachádzajú nefalšované afganské dedinky, do ktorých sa rozhodne návyky západných civilizácií len tak ľahko nedostanú.
Celých 33 % plochy štátu leží medzi 1 800 – 3 000 m n. m. a 10 % krajiny je vyššie ako 3 000 m n. m. Od severovýchodu k juhozápadu sa tiahne horská sústava Hindúkuš, najvyššieho pohoria v Afganistane, ktorého vrcholy presahujú 7 000 m n. m. (najvyšším je na pakistanských hraniciach Nošak – 7 492 m n .m.) Pohorie Hindúkuš tak tvorí ohromnú prírodnú bariéru, vďaka ktorej je Afganistan izolovaný nielen „diplomaticky“, ale sčasti aj geograficky. Nemalú dôležitosť má pre štát Chajbarský priesmyk, ktorým vedie cesta do Pakistanu a je odtiaľ prístup tiež do bývalých sovietskych republík – Tadžikistanu, Uzbekistanu či Kazachstanu.
Už z charakteristiky povrchu je zrejme, že krajina rozhodne neponúka tie najlepšie podmienky pre nejaké výraznejšie aktivity. Jednak ide o celkovú nedostupnosť niektorých oblastí, ďalej o to, že väčšina štátu leží na veľmi suchom a neúrodnom území (na juhu a juhovýchode sú prevažne púšte – napr. Registan a Margo). Najúrodnejšie miesto krajiny je tak jednoznačne na severe pozdĺž rieky Amudarja (pramení na ľadovcoch Pamíru), ktorá tu tvorí hranicu s Uzbekistanom a Tadžikistanom.
Afgánske rieky sú zaujímavé tým, že len ich mizivá časť patrí k nejakému svetovému rozvodiu. Do morí či oceánov sa tak dostáva len niekoľko málo riek na východe krajiny. Z nich je najdôležitejšia Kábul, ktorá vteká do rieky Indus a vďaka nemu ďalej do Indického oceánu. Väčšina riek končí svoju púť vo vnútrozemských jazerách, alebo vysychajú v piesočných púšťach či v soľných oblastiach. Napriek tomu sú rieky na mnohých miestach veľmi významným darcom života. K tým významnejším patria napr. ešte Hílmand, Harirud či Farráh.