ČO ROBIŤ, KEĎ NA TÚRE STRETNEŠ MEDVEĎA

ODBORNÍK RADÍ AKO SA SPRÁVAŤ A MINIMALIZOVAŤ RIZIKO

Dňa 7. mája 2020

Normálny medveď sa snaží kontaktu s ľuďmi vyhnúť. Môže sa ale stať, že keď turistu nezbadá ocitnú sa príliš blízko pri sebe, ale aj vtedy človek svojim správaním môže predísť stretu. Hovorí ochranár Erik Baláž, ktorý prestal svoje stretnutia s medveďmi počítať pri čísle 500. Každoročne ich stretne asi 20 až 30 a s čitateľmi Hikemates sa podelil o svoje skúsenosti ako môže bežný turista takéto stretnutie zvládnuť. Opýtali sme sa aj, ako sa pozerá na rolničku, sprej proti medveďom, krik a či si treba na noc odkladať jedlo mimo stan.

Turistická sezóna už je v plnom prúde a keďže sa oteplilo medvede sa už prebudili zo zimného spánku. Nedávno sme sa na Facebooku Hikemates opýtali na vaše stretnutia s medveďmi a alebo fotografie tu je pár z nich.

„Nad Sklabinským podzámkom vo Veľkej Fatre, mi išiel mi oproti keď ma zacítil, zmizol v lese,“ napísal Majo Hollý a doplnil aj fotografiu stôp iného menšieho medveďa.

Foto (c) Marek Hollý

Viacero svojich stretnutí s medveďom alebo jeho stopami opísal Radovan Duris, zatiaľ posledné z 28. apríla takto: „Včera cestou na Ohnište, pravdepodobne bolo počuť plač mláďaťa medveďa, avšak nikde som ho nevidel ale trus bol,“ napísal Radovan Duris a doplnil svoj post o fotografiu stôp z Bartkovej.

Foto (c) Radovan Duris

Žaneta Pažická bola stručná: „Višňové pred pár dňami, bolo to o chlp.“

Foto (c) Žaneta Pažícká

O svoj zážitok presne spred roka, z mája 2019, sa podelil aj Marek Jančúch, o ktorom sme nedávno písali v súvislosti s jeho prechodom Koruny Turca. „Ak nerátam bojnickú ZOO tak toto bolo štvrté stretnutie s medveďom. Zároveň najbližšie a aj najintenzívnejšie. Dosť možné, že potenciálne najnebezpečnejšie. Zo šuchotu lístia sa vynoril malý krásny medvedík a 4 sekundy na to aj táto pani mamina. Prešli okolo mňa akoby nič. Zrejme o mne nevedeli. Ticho a bezmocne som stál, prišlo mi to ako najlepší nápad. Vlastne mal som lepší: vytiahnuť z vrecka telefón, prepnúť tichý režim a urobiť si fotku. Lebo vieš ako sa hovorí; čo si neodfotíš akoby sa ani nestalo,“ napísal.

Foto (c) Marek Jančúch

Čo radí odborník

Erik Baláž sa stretol s medveďmi už nespočetnekrát. Natočil o nich aj film. Hovorí, že normálny medveď v prírode sa človeku vyhne, horšie je to s kontajnerovými medveďmi. Štatistiky podľa neho ukazujú, že väčším rizikom ako to, že medveď niekoho napadne v tatrách je dostať sa autom do Tatier: „Kedysi som si pozeral štatistiku horskej služby a za 30 rokov bolo v Tatrách okolo 500 ľudí, ktorí zomreli. Nikoho nezabil medveď. To neznamená, že sa niečo nemôže stať ale riziko je naozaj veľmi malé a ešte špeciálne, keď človek ide po turistickom chodníku,“ dodáva s tým, že medvede prejdú cez turistický chodník vtedy, keď na ňom nie je človek.

Národný park musí byť štát v štáte. Dnes si silní urvú a turisti trpia, hovorí ochranár Erik Baláž – HIKEMATES blogErik Baláž je známy dlhoročný ochranár prírody, dnes už aj politik. Viedol úspešnú kampaň za záchranu Tichej a Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách a aj vďaka nemu tam je dnes divočina. Jeho filmy vysiela National Geographic a je autorom úspešných kníh Posledná pevnosť a Stratená voda. V roku 2017 vy

„Normálny medveď sa vás bojí,“ hovorí Erik. Podľa neho človeka stretnúť nechce. Ak aj tak turista natrafí na medveďa mal by postupovať obozretne: „Keď vás medveď nechcel stretnúť ale stalo sa to, lebo vás nezbadal alebo nezacítil skôr a je blízko vás, vtedy treba na seba upozorniť. Aby medveď neprišiel ešte bližšie ak niečo ňuchá a vy nemôžete hneď odísť. V takej situácii poviem hej macko‘. Najlepšie je nepozerať sa na neho priamo, lebo keď vás zbadá a nepozeráte sa na neho, má pocit, že vás zbadal prvý,“ hovorí o svojich skúsenostiach. Ak sa človek na medveďa pozerá, podľa Erika medveď má pocit, že ho človek môže napadnúť alebo má zlý úmysel. Ilustruje to na príklade svojho stretnutia medvedice s dvoma mláďatami.

Foto (c) Arolla Film/Karol Kaliský

„Keď ma zbadala, zafučala, mláďatká sa otočili a bežali k nej. Boli také malé a bežali tak pomaly, že by som ich dobehol aj krokom. Otočil som sa bokom a periférne som sledoval medvedicu. Ukľudnila sa lebo videla , že ich nejdem napadnúť. Tak som počkal, kým odišli preč. Ale ak by som stretol medveďa v Smokovci, nekŕmim ho, odídem do hotela a zavolám mestskú políciu, prípadne ochranárov. Ľudia riskujú, tie medvedíky vyzerajú neškodne ale nie je dobre k nim chodiť blízko lebo sa môže niečo stať. To platí aj pre jelene, ľudia idú blízko a zvieratá nesprávne vyhodnotia ako sa k nim človek správa a môžu im niečo urobiť.“

Navyše zvieratá, ktoré stratia plachosť, či už medvede alebo jelene, s najväčšou pravdepodobnosťou zastrelia. Tak ako sa to stalo pred niekoľkými rokmi v Liptovskej Kokave. „Medvedcia zomrela preto, že kedysi ju niekto začal prikrmovať. Nikomu nič neurobila ale medvedica s mláďatami nemôže chodiť po dedine a niečím sa tam živiť. Jednoducho tú medvedicu buď odchytia, ale dnes už nemáme kapacity v zoologických záhradách a v medvedích centrách. Takže keď sa budú medvede kŕmiť, budú sa aj zabíjať,“ myslí si Erik.

Rolnička, sprej, zvuk, hudba – áno alebo nie

„Ja vôbec nepoužívam sprej a nemám ani rolničku,“ hovorí Erik a dodáva, že by si ich so sebou zobral v prípade, ak by žil napríklad v Starom Smokovci, kde by chodili kontajnerové medvede vyberať jedlo zo smetných nádob. „Ja to vnímam tak, že je to dobré v tých prípadoch, keď zvieratá nemajú plachosť.“

Foto (c) Arolla Film/Karol Kaliský

Veľakrát sa s medveďom stretol na poľovníckom chodníčku, ktoré nie sú také frekventované ako turistické značené chodníky. „Idem po chodníku a oproti mne zrazu ide medveď. Ak si niečo ňuchá, nevšimne si ma, cúvnem asi 30 až 40 metrov a keď príde na moje stopy a zacíti stopu človeka, utečie naspäť. Nepotrebujem na seba upozorňovať, len cúvnem. Ale niekedy na to nie je čas a ak je medveď blízko, je dobre na seba upozorniť, niečo poviem a otočím sa. Aby medveď čím skôr zistil, že tam som, v situácii keď nemôžem ustúpiť.

Rolnička alebo hlasný rozhovor síce môže pomôcť medveďa upozorniť už z diaľky na blížiacich sa ľudí, no ako hovorí Erik, nefunguje to vždy: „Medvede niekedy tak intenzívne hľadajú potravu, ňuchajú v zemi oriešky alebo korienky. Vtedy medvede strašne fučia a vyrábajú ci taký hluk, že môže prísť aj k človeku s rolničkou úplne blízko.“

Medveď a pes

Turisti so sebou do lesa často berú na prechádzky psov. Podľa odborníka to môže byť pre človeka jedno z najväčších rizík. „Najväčšie riziko je spoločná poľovačka, kde sú desiatky strelcov, dvesto honcov naháňa zver, medvede nemajú kam utiecť, medvieďatá vylezú na strom, štekajú psy, strieľa sa, ľudia kričia tak v takej situácii môže medveď niekoho napadnúť. Povedal by som, že druhé najväčšie riziko je kontajnerový medveď, ku ktorému ľudia chodia a kŕmia ho.

Foto (c) Arolla Film/Karol Kaliský

A tretie najväčšie riziko je podľa mňa aj voľne pustený pes. Nevie to niekedy odhadnúť, začne naháňať medvieďatá, medvedica začne naháňať psa, no a v takom momente pes beží k majiteľovi. Ja si na to napríklad dávam pozor. Mám psa ale nechodím s ním na miesta kde očakávam medvede. Takže radšej v území s medveďmi majte v lese psa na vodítku,“ dodáva k svojim skúsenostiam ochranár Erik Baláž.

Link na pôvodný článok

Moje odporúčanie k použitiu ochranných prostriedkov proti napadnutiu medveďom

Plynovú pištoľ s najštipľavejším technickým korením mať pripravenú k použitiu a použiť ju iba v prípade bezprostredného napadnutia medveďom
Share